Zillertalské Alpy

	Zillertalské Alpy; (Zillertaler Alpen)
	pohorie
	Hochfeiler a priehrada Schlegeis
Štáty	Rakúsko, Taliansko
Časť	Východné Alpy
Najvyšší bod	Hochfeiler
- výška	3 510 m n. m.
- súradnice	46°58′21″S 11°43′39″V / 46,97250°S 11,72750°V
Geologické zloženie	kryštalická bridlica, žula
	Poloha pohoria v Alpách
	Wikimedia Commons: Zillertaler Alpen
	Geografický portál

Zillertalské Alpy^[1] (slovenský normovaný názov; nem. Zillertaler Alpen, tal. Alpi della Zillertal) je pohorie v Alpách na hranici Rakúska a Talianska, tvoriace súčasť hlavného hrebeňa Východných Álp. Ide o významné horstvo Centrálnych kryštalických Álp, tvorené tmavou rulou, ktorá je obklopená vrstvami bridlice s prímesou minerálov. Zillertalské Alpy sú mohutne zaľadnené a najväčší ľadovec Schlegeiskees má rozlohu 4,5 km².

Poloha

Zillertalské Alpy majú rozlohu 2 050 km², pričom väčšina pohoria leží na území Rakúska (spolková krajina Tirolsko, iba malá časť na východe patrí do krajiny Salzbursko). Na území Talianska (Südtirol) leží niekoľko horských celkov, napr. Pfunder Berge. Na západe hrebeň pokračuje Stubaiskými Alpami, od ktorých Zillertalské Alpy oddeľuje Brennerský priesmyk a komunikačne dôležitá dolina Wipptal, na východ od sedla Birnlücke potom nadväzujú Vysoké Taury. Severné ohraničenie tvorí údolie Tuxer tal s priesmykom Tuxerjoch, za ktorým sa nachádzajú Tuxské Alpy (Tuxer Alpen). Ďalej pokračuje severná hranica údolím Schmirntal, Zillertal, Gerlostal a sedlom Gerlos Pass. Južná hranica je tvorená tokom rieky Rienz v údolí Pustertal. Najvyšším vrchom Zillertalských Álp je Hochfeiler s výškou 3 510 m n. m.

Delenie

Tuxer Hauptkamm s najvyšším vrcholom Olperer
Zillertaler Hauptkamm (Hochfeiler)
Reichenspitzgruppe
Monti di Valle Aurina (Pfundere Berge)

Najvýznamnejšou dolinou pohoria je Zillertal, z ktorého v uzlovom bode pri stredisku Mayrhofen vybiehajú priamo pod hlavný hrebeň ďalšie dôležité údolia – Tuxer tal, Zamsergrund a Zillergrund.

Významné vrcholy

Významné vrcholy Zillertalských Álp sú

Vrchol	Nadmorská výška (m)
Hochfeiler	3 510
Grosser Möseler	3 486
Olperer	3 480
Turnerkamp	3 422
Grosser Löffler	3 382
Fußstein	3 380
Schwarzenstein	3 370
Reichenspitze	3 305
Großer Mörchner	3 287
Hoher Riffler	3 231
Zsigmondyspitze	3 085

Turistika

Turisticky známejšia a využívanejšia je tirolská (rakúska) strana hôr, predovšetkým oblasť ľadovca Tuxerferner s obľúbeným lyžiarskym strediskom Hintertux a celoročným lyžovaním. Juhotirolská strana je menej obľúbená, hoci je rozlohou len o málo menšia. Pohorie je tiež významným zdrojom vodnej energie, ktorá je využívaná v hydroelektrárňach Speicher Schlegeis, Speicher Stillup a Zillergrund Speicher.

Prírodný park

Prírodný park Zillertalské Alpy s rozlohou 372 km² tvorí so susednými oblasťami najväčší park svojho druhu v Alpách (2 050 km²). Na juhu nadväzuje Juhotirolský prírodný park Rieserferner, na západe prírodná chránená oblasť Valser Tal a na východe Salzburská časť národného parku Vysoké Taury. V Mayrhofene sa Zillertal delí a tri zo štyroch údolí vedú do prírodných parkov Zillergrund, Stillupgrund a Zemmtal.

Referencie

↑ Zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-09-26]. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zillertalské Alpy

Externé odkazy

Webové kamery v Zillertalských Alpách
Stránka Summitpostu (v angličtine)
Alpské pohoria - Zillertalské Alpy Archivované 2008-07-19 na Wayback Machine
Sprievodca po Európskych horách (Rakúske Alpy a Talianske Alpy východ, vydavateľstvo Mirago)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zillertalské Alpy na českej Wikipédii.

[1] Zoznam exoným [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-09-26]. Dostupné online.

[1]